História pivovaru
Pohľad na uličnú bočnú fasádu zo Sirotínskej ulice, okolo pol. 20.stor.
Vývoj na parcele pivovaru je predmetom archívneho výskumu. Išlo pravdepodobne o dve stredoveké parcely. Po požiari v r. 1747, kedy sa predpokladá, že ich zasiahol, došlo k prestavbe na väčší dom, nakoľko na mapách od 1787 a následne v r. 1845, viď. nižšie je parcela rozlohou zodpovedajúcej dnešnej a celá je zastavaná.
Zodpovedá to aj jej výhodnej rohovej polohe, ktorá uzatvárala blokovú zástavbu medzi Špitálskou a Mäsiarskou ulicou zo strany Sirotínskej ulice. Podľa analógie a poznania architektonicko – historických výskumov susedných objektov bol obytný meštiansky dom orientovaný do Mäsiarskej ulice a smerom do Špitálskej ulice boli orientované hospodárske stavby, ktoré boli prístupné – prechodné prejazdmi.
Túto zástavbu rešpektuje aj výstavba pivovaru po r. 1850 na parcele, aj keď na základe AHV predného traktu (Janovská, 2002) – meštianskeho domu, bola aj táto časť výrazne prestavaná v súvislosti so zriadením pivovaru. Na pivovarskej časti objektu v nadzemnej časti išlo o kompletne novú stavbu s možnosťou ponechania staršieho muriva iba v časti suterénu.
Pre účely technológie a skladovania boli využívané aj ďalšie domy v susedstve, ktoré boli pivovarníckou spoločnosťou hneď na začiatku prikúpené. Poloha v radovej uličnej zástavbe v intraviláne sa skoro ukázala ako obmedzujúca rozvoj pivovaru, a preto boli sklady a priestory pre zrenie piva postavené na severnom svahu Schiesplatzu. Mapy mesta zachytávajú vývoj na parcele tak, ako to preukázal archívny, dendrochronologický a sondážny výskum.
Stavba vznikla v r. 1850 – 1854 a prvýkrát je zobrazená na katastrálnej mape z r. 1869 v súčasnom pôdoryse, ešte bez dvorovej prístavby.
Vývoj objektu
Snahy Spolku pivovarníkov o postavenie pivovaru sú predmetom archívneho výskum, viď. kap. 11. a2, rovnako aj kúpa rohového domu od rodiny Marschalkovcov, čo bolo predmetom tohoročného opätovného archívneho výskumu priamo v archívnych prameňoch, nakoľko výsledky výskumy Doc. Chalupeckého (kap. 11.a1) a ním publikovaný vznik objektu pivovaru v Dejinách Levoče II, viď. Kap. 13.2 boli v rozpore od iných uvádzaných údajov v literatúre.1
AV: 1850
Tento údaj v knihe zápisníc spolku však nekorešponduje so zápisom v písomnostiach magistrátu mesta (MML 362/1850), kde sa uvádza, že páni: Daniel Stendel, Andreas Kreichel, Carl Szönyey a Wilhelm Kaynar oznamujú (ohlasujú), že prostredníctvom pána Andreasa M. Probstnera na Mäsiarskej ulici ležiaci Marschalkov dom v toho samého vlastníctve do vlastníctva tunajšej pivovarníckej spoločnosti za sumu 2000 zlatých vo viedenskej mene zakúpili. Táto kúpa a predaj boli odobrené – tí, ktorí zastupujú pivovarnícku spoločnosť sú však poverení pri súdnom prevedení do vlastníctva preukázať sa plnou úradnou mocou vo veci predaja. Rozdiel medzi oboma zápismi činí 3000 zlatých. Dôvod tohto rozdielu nie je známy.
Okrem toho, že pán Andreas M. Prosbstner odkúpil Marschalkov dom pre potreby pivovaru, bol odkúpený aj tzv. Borszáthorov dom. Spolok sa zaviazal A. Probstnerovi vrátiť postupne celú sumu, ktorú A. Probstner požičal, a to tým spôsobom, že každý člen spolku bude okrem členského vyplácať aj spolupodieľnictvo na budove v stanovené termíny roka. Do roka (teda do 13. Apríla 1851 bolo vyplatených z pohľadávky 1000 zlatých voči A. Probstnerovi spolu 400 zlatých, takže ostalo mu splatiť už len 600 zlatých. 25 marca 1852 bol zložený posledný nedoplatok za kúpu vo výške 600 viedenských zlatých ako splatná pohľadávka.
Zápisnice Levočského pivovarníckeho spolku (1826-1858)
1. etapa – klasicistická (1850-1854), postavenie mestského pivovaru
Tzv. Marschalkov dom však bolo potrebné adaptovať a prestavať pre potreby mestského pivovaru.
Pán Ľudovít Schmid bol požiadaný, aby vyhotovil plán pre zariadenie (úpravu, vybavenie) tejto
stavby. Nato, aby tento plán bol čo najpodrobnejší, bola vyslaná deputácia zastúpená osobami: pán
Carl Szonyey, pán Ľudovít Schmid a pán pivovarník Ľudovít Lauspig, do Dobšinej a Spišskej Novej Vsi2,
aby si prehliadli tamojšie pivovary a oboznámili sa s ich výhodami a nedostatkami a následne navrhli
riešenie pre Levočský mestský pivovar.
Za autora prestavby objektu, čo v prípade nami skúmanej budovy – dvorové a zadné krídlo predstavuje kompletnú novú stavbu od základov s náznakom použitia/ponechania časti staršieho muriva v suteréne, môžeme označiť Ľudovíta Schmida.3
Žiaľ v zápisniciach pivovarníckej spoločnosti nenachádzame ani jedinú zmienku o nákupe zariadenia pivovaru či podrobných stavebných vyúčtovaniach. Jediným údajom je záznam o zhotovení strešného
krovu na novej budove pivovaru tesárskym majstrom Martinom Rothom a vyplatení sumy 50 zlatých
za jeho zhotovenie. Následne sa M. Roth obrátil na pivovarnícku spoločnosť s tým, že žiada honorár aj
za vynášanie materiálu a použité laná (?tiahla) na stavbu. Spoločnosť jeho žiadosti vyhovela
a dodatočne mu vyplatila ešte ďalších 20 zlatých.
Na základe dendrochronologického datovania drevených konštrukcií stavbu mestského pivovaru, zabezpečovanú Levočským pivovarníckym spolkom môžeme zaradiť do obdobia po r. 1850 s ukončením niekedy do r. 1854, kedy bolo predložené zúčtovanie stavby.
Stavba bola zrealizovaná v klasicistickom slohu, ktorý zodpovedal súdobým stavbám, realizovaným v tomto období v Levoči (objekt župného domu, prestavba objektu mestského hotela, kostolnej veže). Vzhľadom na polohu v centre vo vnútri hradieb v uličnej zástavbe sa jednalo o pomerne reprezentačnú budovu navonok, ktorá korešpondovala svojou hmotou a stvárnením fasády verejným stavbám alebo reprezentatívnym meštianskym domom. Veľkosťou – hmotou, dispozíciou a exteriérovým výrazom sa jednalo o dnešnú podobu budovy a až na malé prestavby súvisiace so zmenou technológie varenia piva a osadením technologického zariadenia je táto prvotná podoba objektu po strop nad 2. a 3. NP, okrem strechy a krovu, zachovaná dodnes. Pivovarnícky spolok spolu s prevádzkou pivovaru zabezpečoval odbyt piva aj prenájmom a prevádzkovaním hostinca a kasína
V r. 1863 bol pivovar daný do dražby – prenájom na 6 rokov. Avšak aj naďalej boli problémy s odbytom piva, nakoľko nedosahovalo požadovanú kvalitu, viď. zápisy v miestnej tlači, kap. 11. a2. Nájomcom sa stal Philipp Rosenberger, avšak bez výčapného práva. To sa mu udelilo až neskôr na obdobie od 1. októbra 1865 do konca júna 1868, pričom bol vtedajšiemu nájomcovi Johannovi Bellonymu prenájom odňatý a novému nájomcovi Philippovi Rosenbergerovi odstúpený, pričom bol navyše povinný odstúpiť kauciu za nájomnú zmluvu. Podstatným údajom pre pivovarnícku činnosť je, že priestoru mestského pivovaru chýbali priestory spilky a chladenia (zrenia piva) v čase svojho vzniku. Na tento účel mohli slúžiť aj pivnice v prednom trakte rohového objektu z Mäsiarskej ulice alebo táto činnosť mohla byť zabezpečovaná aj v iných susedných objektoch, ktoré boli v susedstve prikúpené
Zmeny vlastníkov na základe listu vlastníctva vložka č. 282 v 20. storočí
2. etapa – zmeny stavby vyvolané zmenou technológie, posledná tretina 19. storočia
Po zmene vlastníctva pivovaru a jeho nadobudnutí Philippom Rosenbergerom v r. 1865, ako aj na základe celkového vývoja technológie varenia piva, predovšetkým v Čechách, viď. došlo k zmene technológie aj v levočskom pivovare a osadení nového zariadenia v objekte, s čím súviseli aj menšie dispozičné zmeny.
Došlo k rozdeleniu priestoru varne, kde bol novou hrázdenou priečkou (D/4) na celú výšku miestnosti po klenbu vyčlenený na západnej strane priestor, ktorý dreveným trámovým stropom (D/5) so záklopom bol ešte rozdelený na dve podlažia po výške. Na základe dendrochronologického datovania sa tak mohlo stať po r. 1872.
S ďalšou zmenou súviseli úpravy v južnom trakte pri schodisku – medzi varňou a skladovými priestormi sladovne, čo by mohlo súvisieť aj s pripravovanou novou technológiou zostavy kotla a zmiešavacej kade (TZ/1 a TZ/2), osadenými v priestore varne, kedy došlo 121 k prestavbe sušiarne (2.04) a dymníka od kotlov (2.05). Tieto úpravy sú čitateľné na plánoch A. Müllera (viď. kap. 11. a3, príloha č. 1). Napriek tomu, že nie sú opatrené dátumom vzniku, na základe dendrochronologického datovania dreveného stropu a schodiska v obslužnom priestore sušiarne (3.02) sa tak mohlo stať okolo r. 1878.
S touto modernizáciou sušiarne sa zmenili aj otvory na južnej fasáde. Taktiež vybudovanie nového ohniska sušiarne a váha nového dymníka – vzdušného hvozdu si vyžiadali zosilnenie klenby pod nimi, kde bol vmurovaný nový klenbový pás v prízemí – humne. Nová technológia si vyžiadala aj prístavbu chladiarne v dvore, ktorá je zobrazená na archívnej fotografii 5A, kap. 11.c1. Prestavbu realizovali aj v prípade skladových priestorov v záhrade na Schiesplatzi, ktoré boli rozšírené o nadstavbu a modernizované. Dôkazom je taktiež archívna projektová dokumentácia A. Müllera (viď. kap. 11. a3, príloha č. 2-3). Sklady boli nadstavané aj o priestor reštaurácie zabezpečujúcej odbyt piva (1883). Na konci storočia došlo k zmene vlastníctva pivovaru jeho dovtedajšiemu nájomcovi Philipovi Rosenbergovi.
Levočská meštianska pivovarnícka spoločnosť predala na svojom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. januára 1895, pivovar a pivnice spolu aj so zariadením za cenu 17.000 zlatých pánovi Philipovi Rosenbergovi.
3. etapa – stavebné úpravy z prelomu 19. a 1. tretiny 20. stor.
Zmeny, ktoré boli zrealizované v na začiatku 20. storočia mali skôr povahu údržby a opráv a nemenili charakter stavby. Súviseli aj s elektrifikáciou prevádzky po zavedení elektriny v meste. Obmurovaný bol varný kotol TZ/1, pričom bol novo napojený do komína a v tejto súvislosti aj zamurované termálne zdvojené okná v prízemí na dvorovej fasáde a západné okno zo združeného okna nad nimi. Zrealizovali sa aj nové potrubné rozvody, doplnili oceľové zásobníky a nádrže (TZ/3, 11). V priestore prízemia boli vymenené výplne v oknách za nové drevené alebo oceľové. Niektoré otvory boli upravené – zväčšené, ale aj prebúraný bol nový vstup zo Sirotínskej ulice do varne.
V pozemkovej knihe v r. 1932 je uvedený prevod majetku dedením na Teklu Töldi, rod. Lefkovičovú, a to ako pivovar na Mäsiarskej ulici, tak aj dom na Schiesplatzi 2, č. p. 709, t. j. pôvodné skladovacie priestory. Pivovar po tomto období zaznamenal už pokles produkcie. Už v r. 1941 prešli všetky objekty pod dočasnú a od r. 1942 pod nútenú správu. V r. 1944 objekt získal do prenájmu Ján Murgoň, hostinský z Levoče.
V októbri 1945 sa na objekt uvalila národná správa s menovaným správcom Michalom Pramukom. V r. 1947 sa pivovar vracia do vlastníctva rodiny Lefkovičovcov, aby hneď v krátkom čase bol znárodnený a prešiel pod Východoslovenské pivovary, n.p. Košice a následne v r. 1958 na Pivovary a sladovne, n.p Bratislava. Už po roku sa vrátil naspäť pod Východoslovenské pivovary, n.p. Košice. V tomto období došlo aj k zániku funkcie pivovaru, budova prestala slúžiť svojmu účelu a pivo sa tu plnilo istý čas už iba do fliaš do 70tych rokov 20. stor.
Pohľad na drevenú prístavbu pivovar. technológie v dvore (tzv. spilku), s odvetrávaním v hrebeni strechy, stav pred jej asanáciou a nadväzujúce
drev. prístavby v dvore pri parcelačnom múre, 2. polovica 20. stor.
4. etapa – stavebné úpravy po ukončení prevádzky pivovaru 2.polovica 20. stor.
Podľa archívneho výskumu, kap. 11. a1, v r. 1972 prevzalo budovu spotrebné družstvo Jednota, ktoré ale využívalo po adaptácii iba predný trakt na reštauračné služby. Zadný trakt – pivovar ostal bez zásahu a slúžil iba na skladové účely. V 70-80tych rokoch 20. storočia boli asanované dvorové prístavby, ktoré sú ešte čitateľné na archívnej fotografii 5Av kap. 11.c1. Na konci 80tych rokov 20. storočia bola zrealizovaná výmena stropu nad zadným traktom nad 3. NP, ako aj nový krov. V r. 1976 podľa archívnych záznamov je v korešpodencii medzi vlastníkom a pamiatkovým orgánom ešte konštatovaný havarijný stav strechy a krovu.
Následne bola spracovávaná prípravná dokumentácia a došlo k výmene konštrukcií. V tejto súvislosti bola pravdepodobne aj odstránená klenba nad sušiarňou a rozobrané komíny. Pripravovaná bola aj projektová dokumentácia pre prestavbu objektu na ubytovacie zariadenie, čo ale nebolo zrealizované. Z výsledkov prieskumu krovu a podstrešia je zrejmé, že súčasný krov je v plnom rozsahu novodobý väznicový z konca 20. storočia. V podstreší JZ krídla je zachovaný veľký prieduch štvorcového pôdorysu pôvodného pivovarského komína.
Na dobovej fotografii zo začiatku storočia bol nad prieduchom vysoký neomietaný tehlový komín oktogonálneho tvaru s typickou hlavou krytou vysunutou plechovou čiapkou (viď. historická reprodukcia fotografie v prílohe výskumu, kap. 11. c1). Komín bol odstránený v 2. polovici 20. storočia, keď pivovar stratil svoju funkciu a došlo aj k výmene krovu a strechy. Staršia strecha nad JV krídlom bola pôvodne asi o niečo vyššia možno v tvare falošnej manzardy pripomínajúcu typ tzv. krakovskej strechy, kde strešné roviny – spodnú a hornú oddeľoval rad vetracích otvorov (nedá sa vylúčiť že išlo tiež o sedlovú strechu s priebežným vikierom po obvode celej strechy).
Juhovýchodné krídlo s pivovarským komínom malo typickú sedlovú strechu s o niečo nižším sklonom aj výškou hrebeňa. Do ulice mal orientované dva v vetracie vikiere. Majetkové vzťahy: K r. 1989 – stále bolo vlastníkom objektu SD Jednota. Na prelome 20. a 21 stor. došlo k prevodu vlastníckych vzťahov na súkromné osoby, pričom došlo aj k rozdeleniu vlastníctva objektu prednej časti – iný vlastník a zadnej časti – pivovaru iný vlastník.
Varňa s technológiou, stav 80te roky 20. stor.
5. etapa – stavebné úpravy realizované v 21. storočí
V súčasnosti má celý objekt jedného vlastníka, čím sú vytvorené predpoklady aj pre jeho úspešnú obnovu.
Po r. 2002 začal s obnovou predného traktu pre účel penziónu a reštaurácie. V tom čase bola zrealizovaná aj nová omietka dvorovej fasády.
Vzhľadom k zlému stavu strešnej krytiny dvorového a zadného krídla bola v r. 2015 táto vymenená za keramickú krytinu – taška v prírodnej farbe a zrealizované nové dažďové zvody.
V r. 2017 bola zrealizovaná kanalizácia v dvore a vyčerpaná voda v zaplavenom suteréne.
Neskoršie prešiel budova pivovaru rekonštrukciou do dnešnej podoby – predný trakt apartmánové ubytovanie a kaviareň
Zadný trakt – rekonštrukcia pivovaru do podoby galérie a komplexná oprava vnútra budovy.
Adresa: Mäsiarska č. 17, Sirotínska ulica 1, Špitálska ulica – Levoča
Staré adresy: Fleischer Gasse – kat.mapa r.1869
Hviezdoslavova ul.
Č. ÚZPF: 2794/1 – pivovar
2794/2 – dom meštiansky (nie je predmetom AHV)
2794/3 – zariadenie technologické
Dátum vyhlásenia za KP: 15.10.1963
Zaužívaný názov: Pivovar s areálom – Londín Paríž
Súčasť chráneného celku: územie Pamiatkovej rezervácie Levoča, zapísaného v Zozname svetového dedičstva UNESCO
pod názvom:
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
pod č. WH List ref: 620
Vlastník: CAB Media s.r.o. – konateľ Ing. Miroslav Čurilla
Sídlo: Mäsiarska 27, 05401 Levoča
Obsah popisu je citovaný
architektonicko – historický výskum Pivovar a technologické zariadenie na Sirotínskej a Špitálskej ulici v Levoči
Autor: Ing. arch. Magdaléna Janovská
S finančnou podporou Ministerstva Kultúry Slovenskej Republiky
